Všetky objednávky stále expedujeme a doručujeme až k Vašim dverám.

Poznáte všetky veľkonočné tradície?

Veľká noc je od nepamäti spojená s vítaním jari a nového ročného cyklu. Ide zároveň o akúsi oslavu života a viery, ktorá s nami bola ešte pred príchodom kresťanstva. V dnešnej dobe ale len málo ľudí vie, prečo sa veľkonočné sviatky oslavujú a ako vyzerali pôvodné tradície.

POLOZABUDNUTÁ HISTÓRIA VEĽKONOČNÝCH SVIATKOV

Než sa začneme baviť o konkrétnych tradíciách, určite by sme mali spomenúť tieto sviatky v súvislosti s kresťanstvom. Pre nich totiž Veľká noc znamená vzkriesenie Ježiša Krista. Sviatkom predchádza takzvaná pôstna doba, ktorá trvá štyridsať dní a začína Popolcovou stredou (tento rok 26.2.2020). V tento deň si veriaci kreslí na čelo kríž z popola, ktorý znázorňuje smrteľnosť a pominuteľnosť ľudského bytia.

S príchodom posledných dní pred Veľkou nocou si na Veľký piatok pripomínajú obeť, ktorú priniesol Ježiš Kristus. Biela sobota nabáda k modleniu nad Kristovým hrobom a Nedeľa zmŕtvychvstania Krista oslavuje jeho návrat.

TRADÍCIE NA ZELENÝ ŠTVRTOK

  • Na Zelený štvrtok ľudia vstávali veľmi skoro, aby sa mohli umyť čerstvou rosou, ktorá podľa tradícií činila človeka odolnejším proti chorobám.
  • Súčasťou ranného rituálu bolo modlenie, ktorého sa zúčastnila celá rodina.
  • Ženy ešte pred východom slnka zametali domy a smeti odnášali na križovatky, aby sa v dome nedržali blchy.
  • Ten, kto stihol zjesť pred východom slnka namazaný chlieb s medom, bol chránený proti hmyzu a uštipnutie hada.
  • Na niektorých miestach sa hádzal do studne chlieb s medom, aby sa v nej aj naďalej držala voda.
  • Popoludní sa výnimočne nepracovalo a piekli sa judáše.
  • V tento deň zvonia naposledy zvony a potom utíchajú až do Bielej soboty (do tej doby sú nahradené rapkáčmi).
  • Veľa ľudí pri poslednom zazvonení zvonu zacinkali aj peniazmi, aby sa ich doma držalo požehnane.

 

TRADÍCIE NA VEĽKÝ PIATOK

  • Na Veľký piatok sa ľudia schádzali k osobitnej bohoslužbe za ukrižovaného Ježiša Krista, ktorý podľa evanjelií zomrel na kríži o tretej hodine popoludní.
  • Bolo zakázané čokoľvek požičiavať, pretože sa verilo, že by danú vec mohol niekto urieknuť.
  • Neprala sa bielizeň a nepracovalo sa.

 

TRADÍCIE NA BIELU SOBOTU

  • Na Bielu sobotu sa neslávi svätá omša ani žiadne ďalšie sviatosti (okrem pomazania chorých a sviatosti zmierenia).
  • Na niektorých miestach sa dávali za trám od domu uhlíky, aby ich chránili pred požiarom.
  • Sobota bola akousi veľkou prípravou na vzkriesenie Krista, a tak sa hlavne upratovalo a bielili obliečky.
  • Piekli sa veľkonoční baránkovia, plietli sa korbáče z vŕbového prútia alebo sa viazali brezové metličky a zdobili sa vajíčka.

 

TRADÍCIE NA VEĽKONOČNÚ NEDEĽU

  • Všetko vyvrcholilo Veľkonočnou nedeľou alebo "dňom Pána".
  • V tento deň hospodár obdaroval kusom mazanca, vajcom a vínom svoje polia, záhradu a studňu, aby bola dobrá úroda, voda i dostatok ovocia.
  • Posväcovali sa veľkonočné pokrmy (mazanec, baránok, vajcia, chlieb a víno) a každá návšteva dostala z každého kúsok.

 

TRADÍCIE NA VEĽKONOČNÝ PONDELOK

  • Tento deň nasleduje po Božom hode a patrí hlavne k svetským oslavám, ktoré čiastočne nadväzujú na pohanské zvyky a tradície spojené s príchodom jari.
  • V tento deň šľahajú chlapci dievčatá korbáčom z toho dôvodu, aby zostala krásna, zdravá a veselá po celý rok. Na oplátku im dievčatá dávajú kraslice s vajcom vnútri (vyfúknuté vajíčka slúžia len na dekoráciu).
  • Určite ste si všimli, že na niektorých pomlázkách sú šnúrky. Tými dievčatá dávali najavo svoje city ku koledníkom (červené znamenali lásku, modrú nádej, žlté odmietnutie a zelené sympatie).
  • Na obed sa tradične podával napríklad pečený králik alebo jahňa, z vajec sa robili omelety, nátierky alebo plnky.